„Naozaj si myslíš, že im to vyjde?“ „Čo ako?“ „No ako vzťah, chodenie, trávenie voľného času, vyhľadám ti význam aj v Slovníku cudzích slov?“ „Ty doma taký máš? Čo si tou knihou podopieraš, posteľ či stôl?“ „Ha, ha, ha. No ale teraz vážne. Vieš on ju tak dlho ľúbil, a ona sa furt len s dákym mamrdom ťahala, čo buď fičal na iných ženách, drogách, chľaste, alebo mal násilnícke sklony...“ „No ale uznaj moja, všetci vyzerali tak, že by si sa za nimi na ulici aj ty s tým tvojim vyberavým vkusom otočila.“
Naša spoločná známa (inteligentné a pekné dievča) nám totiž pripravila šok, ktorý si vyžadoval rýchle prediskutovanie aktuality. Začala chodiť s normálnym. Chlapec (tiež inteligentný a sympatický) mal o ňu už dlhší čas záujem, lenže ona trpela sebadeštrukčnými fázami, kedy sa venovala mužom, ktorí jej venovanie sa brali len ako príjemné spestrenie večera.
„ A podľa mňa to tak funguje. Dobrí chalani nedostanú u pekných, inteligentných dievčatách šancu hneď. Najprv si musíme prejsť peklom s diablami, nech si potom vážime raj s anjelmi ..“ „Musíme? Nie si ty tak trochu namyslená?“ Spýtala sa ma moja dovtedy celkom príjemná kávová a vzťahovo-analytická spoločníčka. „No úprimne si nemyslím, že mám mozog lastúry a najdôležitejšie udeľovanie cien je na Miss... a inak keď sa na mňa tá opica v zrkadle usmeje, je celkom milá. Vy pávy to už máte horšie...“ S úsmevom som uzavrela kapitolu a odniesla šálky do kuchyne...
Komentáre
černa