Sandy11

Toľko o hudbe ako takej. Povedzme si niečo o generácii rokov dvetisíc a o jej zdraví.

            Elektronické vynálezy sa zdokonalili – na úkor ľudského zdravia. Skoro ráno, na ceste do školy, som nastúpila do pohodlného autobusu. V nádeji, že dospím aspoň tú hodinku, ktorá mi chýbala k tomu, aby som vnímala prednášajúceho, ktorý mal byť v dôchodku, keď som ja na svete pomaly ešte ani nebola, som zatvorila viečka a pohodlne sa usalašila. Začula som však divné zvuky. Chlapec so zvláštnym účesom „na kohúta“ si pustil MP3 prehrávač. Myslím, že melódiu tej piesne počul aj vodič. Cez uličku si sadol ďalší cestujúci. Muž, ktorý pôsobil ako businessman, s kravatou a slušným výrazom, akoby šiel niekoho presviedčať, že práve ten nebankový subjekt, ktorý zastupuje, na 100 percent neskrachuje. Nasadil si slúchatka. Ja som s napätím čakala, či odhadnem jeho štýl. Počula som nejaké ruchy, ale keďže sa miešali s muzikou od za mnou sediaceho kohúta, nevedela som rozoznať druh. Až po chvíli zaznelo tuc-tuc. Každý cestujúci, ktorý si už nenájde voľné dvojmiestne sedadlo, si môže k hocikomu prisadnúť, podľa jeho hudobného gusta. Autobus pomaly štartoval, stihol vziať ešte dievčinu v kratučkej sukni, mikine nad bedrá, šiltovkou s neprirodzeným rovným šiltom a teniskami. Hip-hop sa od mojej spolusediacej dostával do mojich sluchových orgánov. Usmiala som sa.

            Nechcem pôsobiť didakticky, ani ako lekárka, ale dnešná generácia by sa o pár rokov pokojne mohla nazvať hluchou. Len si zoberme do úvahy, že už  85 decibelov je pre sluch nebezpečné (pre porovnanie – 80db má zvuk vysávača, 90db – továrne, kamión z 2 metrov, 60db predstavuje bežná ľudská reč). Vážnejšie sa sluch poškodí pri 85 db „až“ po 8 hodinách, ale keď „pridáme kakao“ a zvýšime hlas na 100db, uškodíme si už po pár minútach. To je aj dôvod, prečo v závodoch, kde je nadmerný hluk, je povinnosťou nosiť prilby, s ochranou uší. Naše bubienky sa deravia pri 120db, čo považujeme zároveň za prah bolesti...