Sandy11

"Čo rozmýšlaš?"

"Neviem. Neviem koho by som si brala."

"Za muža? Čo máš toľkých nápadníkov?"

"Nie, neviem koho by som si brala na Bali, keby som vyhrala.."

"Akože koho?Máš kopu priateľov."

"Veď práve. Jeden pôjde, druhý sa urazí. A to nechcem."

"No keď to vyhráš, budeš mať cca. 2 týždne na to, aby si si našla frajera.."

"Ako to myslíš?" Odpila som si z kávy.

"No, na frajera a rodinu sa nikto nikdy nehnevá.Nemôžeš ísť na žúr, lebo frajer ma to a to?Nevadí, pohoda. Nemôžeš ísť na žúr, lebo rodina už niečo vymyslela?Nevadí, pohoda..Chápeš?"

"Dobre, lenže frajera nemám, ty si nemôžeš ešte brať voľno, a hoci mama je úžasná, neviem si predstaviť odviazať sa tak, ako sa na dovolenke patrí.."

"Tak si rozlož fotky svojich priateľov ako Habera súťažiacich v Superstar, zavri oči a ukáž na niektorú prstom. Toho si ber!"

"Ha ha ha, veľmi vtipné moja.."

Priatelia sú darom Boha, v tomto zmysle som asi naozaj obdarovaná. Mám ich zopár najbližších, ktorým naplno dôverujem a viem, "že by ma na lavičke spať nenechali (ako hovorí jedna z nich)". Ale skúste si vybrať jedného, s ktorým by ste šli na vyhranú dovolenku. Myslím, že pokiaľ máte výčitky, že niektorí ostali doma, a najradšej by ste tie lístky dokúpili, ste dobrým priateľom aj vy..Už len vysvetliť to ostatným...