Kamarátka zvykla hovoriť, že alkohol je istým typom spoločenského lubrikantu. Do istej miery mala nepochybne pravdu. Alkohol pomáha zbaviť sa hanblivosti, neistoty, strachu, človek je zrazu oveľa uvoľnenejší, otvorenejší. Tento zázračný otupujúci mok v nás taktiež vyvoláva pocit, že iní si zaslúžia vedieť pravdu. Akúkoľvek. Aj keď ich to nezaujíma a nás by to za triezveho stavu ani nenapadlo. Teda in vino veritas - vo víne je pravda.
Pre mňa je preto celkom zaujímavé, prečo sa títo "úprimní" ľudia za svoje alkoholom ovplyvnené činy a slová hanbia? Možno aj vy poznáte niekoho z okolia, kto o sebe nesebecky tvrdí, že je veľmi pravdovravný, úprimný. A potom si raz vypije, v dôsledku čoho pokecá, ponadáva, pochváli, a na druhý deň sa preklína, čo to dočerta povedal?
Komentáre
nemam rada slovo uprimnost
tak mozem vyhlasit
alkohol.....