Tvoje ramená hľadám,
v každej chvíli keď padám,
oporu nájdem stále inde,
dúfam, že myseľ z teba zíde.
Moje telo je účinný nástroj,
prebehne ním mravenčí roj,
vždy keď tvoje sa ho dotkne,
moja ruka o tvoju sa potkne.
Mám tu toho už dosť, poďme spolu preč,
bav ma, miluj a nestrácaj pritom reč,
chcem ťa viac ako život doterajší,
nikdy pred tým nebol od tohto krajší.
Ubližuješ mi, a kdesi vnútri to vieš,
bojíš sa ma a hovoríš "to nerieš",
ja zabudnúť ako ty nedokážem,
svoju minulosť za hlavu nikdy nehádžem.
Som už zvyknutá, koniec je vždy rovnaký,
boľavý, i keď rýchly a nikdy nie taký,
aby som šťastná byť mohla
a z miesta sa konečne pohla.
Teba by mali zatknúť,
ale to ti nemôžem vytknúť,
i keď kradneš - moje srdce, myšlienky aj spánok,
chladom ovievaš ma ako studený vánok.
Komentáre
:( :) :(