Dovoľte mi predstaviť sa. Volám sa Julie a som jednou z hlavných hrdiniek poviedky zvanej život. Mám 23 a stále som študentkou. Kedysi som nenávidela byť študentkou a pamätám sa, že v prvom ročníku na výške som si prácu a uplatnenie hľadala oveľa intenzívnejšie, než teraz. Vtedy som bola šťastná, keď mi odpadla hodina a nemusela som ísť do školy. Dokonca som istú dobu uvažovala nad externým. Celý môj život vyzeral asi takto: skoro ráno som vstala, nasadla na bus, vysadla z busu, nasadla na ďalší bus, odpešikovala do školy zvanej Mordor, tam pretrpela s trpezlivosťou alkoholika čakajúceho na podporu, potom sa ponáhľala späť na bus, vystúpila z busu, nastúpila na ďalší bus a napokon si konečne oddýchla doma, kde som sa pripravovala na ďalší deň. Skrátka poznáte to, škola, povinnosti, nechuť, nevôľa.. Až kým...
Painy poznám najdlhšie. Chodili sme spolu do jedného krúžku a mala podľa mňa podobný osud diabloanjela. Podobný osud, čo sa aj priateľov týkalo. A aj keď mám vo všeobecnosti veľmi zlý čuch na ľudí, v nej som sa ako keby pomaly našla. Bola milá, pekná, múdra, veeeeeľmi vtipná, len trochu utláčaná (čiže presne ako ja : ). Rozhodla som sa teda vziať meč do rúk a z tohto sebauväznenia ju vyslobodiť. Painy a ja sme mali podobný osud, aj čo sa týkalo našich zdravotných problémov. A to bol už len istiaci uzol na začiatku nášho priateľstva.
BAMBU
Bambu sa mi do srdiečka zapísala, keď ma upozornila na nepekné slová, ktoré na mňa vrhla moja dovtedy vnímaná veľmi dobrá kamka z vysokej (nazvime ju Mary). Aby som si dávala pozor. Bol november 2006, my sme už chodili do druháku, a mladí prváci mali beánie. Po našich beániách a krúžkovici – to som ešte bývala na priváte - toto bola moja tretia žúrka v meste mojej vzdelávacej inštitúcie. Celý letný semester – nič (keď si toto dnes predstavím, že celý jeden semester bez nočného života, uf). Ona so mnou počkala na prvý autobus. Bol tam vtedy aj jej vtedajší priateľ, ktorý mi pripomínal tak trochu Chandlera Binga. Obidvaja mali úúúžasný zmysel pre humor, do ktorého som sa zaľúbila. Lebo pokiaľ láska ide cez žalúdok, tak priateľstvo cez humor..
RUBY
Priznám sa, Ruby mi zo začiatku naháňala strach. Vyzerala veľmi odmerane, mala dlhé čierne vlasy, nebezpečný výraz tvári, bála som sa ju osloviť. Ruby chodila do jedného krúžku s Bambu a Dee, takže oni tri už boli kvázi parta (no samozrejme potrebovali životný katalyzátor vo forme mňa J ). Bližšie kamarátky sme sa stali po tom, čo sme zistili, že máme rovnaký materinský jazyk (ktorý teda nie je slovenský). Bolo to na prvej chate, kde nás mimochodom Ruby zoznámila s alkoholickým skvostom, z ktorého nebolí hlava, nie je zle a celkom chutí (samozrejme fľaša na osobu sa neráta za primerané množstvo). Začala sa sága s názvom Spiš.
DEE
O Dee som si zasa myslela, že je to totálna flegmoška, do školy chodí keď naozaj musí, a tak trochu je priklonená k rasťáckemu štýlu. Dedukovala som to z toho, že mala tak zaujímavo vyčesané vlasy vždy, dlhé, prehodené na bok. Že je to nenormálne fasa holka som taktiež pochopila na chate...
Takže toto sme my, Julie, Painy, Bambu, Ruby a Dee. Partia, ktorá drží pokope, nech sa deje čokoľvek. Partia, ktorá vyzerá jak mnohobunkovec, z ktorého keď je jedna bunka smutná, sú smutné aj ostatné a naopak. Partia, ktorá prežila a prežíva neskutočné chvíle a príbehy...
Komentáre
Sandy11,
sandy
sandy
Maťo,
Lenka,
Lenka,