Sandy11

„Kde v kapuste si bol??“ „Nikde, len som sa chcel prejsť..“ „Dobre, lebo už sme sa o teba začali báť..“ „Báť? Že čo? Nájdete ma zaveseného niekde tu na strome? Ale prosím vás..“ Takže sme ho našli.. Našťastie bol vcelku v pohode, vyriešilo to zopár drinkov a úprimný dohovor..

Ubehlo pár mesiacov a ja som sa na výške stávala pomaly otužilcom. S nápadom ísť na chatu a spôsobiť si trojdňový alkoholový atak na pečienku prišiel vodca a organizačne najadekvátnejší človek ročníka – tzv. Predseda. Rozhodla som sa ísť a vypnúť trochu mozog (na aj keď ten je väčšinou aj tak len v úspornom režime)..

Možno si poviete, že príbehy hlavných hrdiniek sú len slabým odvarom Sex-u v meste a podobných holyvúdskych vychytáviek, ktorý prezentujú ženu ako symbol nie celkom dokonalosti, napriek tomu emancipovanosti, nezávislosti a trošku pokropenou zúfalstvom. Možno aj máte pravdu a možno ich život naozaj taký je. Ale je inšpirovaný skutočným. Inak povedané udalosti a postavy nie sú celkom vymyslené. Akákoľvek podobnosť s realitou nie je čisto náhodná ...

Najskôr páni: stalo sa Vám už niekedy, že ste si s niekým chceli nezáväzne užiť, ale báli ste sa, že sa daná osoba „namotá“? A vy, milé dámy, stalo sa Vám niekedy, že ste si s niekým užili, a pritom sa naňho „namotali“? Som si istá, že v prípade asi polovice populácie odpoveď znie: ÁNO.

Prednedávnom sa mi dostala do rúk kniha významnej psychologičky – Barbary de Angelis, v ktorom píše o vzťahu muža a ženy, o láske a sexe. Nie nadarmo sú významy týchto slov zakomponované v jednej knihe.. Ako som sa z nej totiž dozvedela, páni prikladajú sexu v láske nemalú dôležitosť...

Je mi jasné, muži sú z Marsu a ženy z Venuše, a že my sme viac citovo založené (niektoré až PREcitovo), kým chlapi rozumovo (aj keď ho občas zabudnú používať). Ale existuje pár otázok, na ktoré neviem nájsť presnú odpoveď, nech hľadám aj v najmúdrejšej knihe sveta...

Kto chce byť so svetom spojený a sem tam si nájsť aj novú známosť alebo priateľov, využíva možnosti portálov, ktoré ponúkajú vzájomnú komunikáciu medzi užívateľmi. Aj na Slovensku je ich už dosť. V mnohých sa však opakujú rovnaké spojenia, chyby, resp. veci, ktoré z princípu nie každý pochopí. Takže čo pôsobí už naozaj otravne a radšej sa tomu vyhnúť?

"Ak by si vyhrala ten luxusný zájazd na Bali, s kým by si išla?" Spýtal sa ma nejaký vnútorný hlas, ktorý namiesto toho, že by mi pomohol rozhodovať sa, vedie ma stále k otáznikom. "Halóóó, si v pohode?Vyzeráš, že aj keby ti pri hlave bomba vybuchla, vôbec si to nevšimneš." Spýtala sa ma moja sestra, ktorú som si ani nevšimla vojsť do izby..

Ak by ste sa niekoho z vašej blízkosti spýtali, akú duševnú prednosť si na sebe najviac cení, minimálne 80 percent by odpovedalo - ÚPRIMNOSŤ. Úprimnosť, ako vynikajúca vlastnosť človeka, tvorí teda charakter mnohých ľudí. Čo s takýmito "úprimnými" ľuďmi však spraví ALKOHOL?

Krátke správy v novinách ma vedia často omnoho viac zabaviť ako akékoľvek časopisy zamerané na humor. Ťažko sa dá niekedy pochopiť reálna podstata nám neuveriteľných vecí... Napríklad prípad istého "ŽENÁČA" z Nigérie - Bella Abubakara...

Bolo ideálne piatkové popoludnie, a ja som zavolala kamošku na „útlmzabíjajúce“ frappé. Naša konverzácia sa stále pohybuje v rámci tém: priatelia, čo mi spravili radosť, chlap, ktorý ma tento týždeň oklamal, rodina, ktorá ma neustále vytáča, vzťahy, ktorým nerozumieme. Dnes to bola téma číslo 4 – vzťahy.

Pri pohľade na dredy chlapíka, ktorý sedel v bufete pri raňajkách vedľa mňa, som začala aspoň trochu mať rada moje krátke vlasy. Neviem si totiž predstaviť, ako si z nich on odstraňoval ucholakov, ktorý sa pri mojej hlave v noci v stane objavovali v periodicite dvaja za 10 minút. Asi len takéto minimalistické problémy trápili ľudí na Pohode 2008.

Zasa som mala jeden z tých zlých dní...Nič sa mi nedarilo. Srdce znovu rozkázalo „zahľaď sa do nesprávneho“, ráno som zaspala, keď som prišla do školy, zistila som, že to bola zbytočná cesta, automat na kávu bol zasa out-omat, a najbližší autobus domov mi šiel až o dve hodiny. Vrcholom bolo, prišla som domov a z televíznej obrazovky zmizol môj obľúbený seriál. Tak som si začala cez jednu stránku písať s kamarátkou. O kamarátstve.

Konečne sa to stalo...Síce náhodou, ale stalo.Ostala som tam. Nie sama, zo všetkých asi 100 nás tam bolo 6. Aj to som po 45 minútach vzdala..Hovorím o prednáške, na ktorej som sa namiesto v indexe zapísaného mediálneho výskumu dozvedela, prečo sú historici hlúpy a že Maďari prišli na poníkoch a usadili sa vedľa Terky, ktorá bola dobrá poľnohospodárka..

Snažila som sa zabudnúť, aký je dnes deň a v duchu som si spievala úryvok pesničky Supreme od Robbieho Williamsa: "Oh vypni tú baladu, ktorú počúvaš, totiž nevieš zniesť ten sentiment, ktorý ti potom odoznieva v ušiach..." a veselo sa vybrala ku kasám. Keď pán predomnou vykladal na pult červené víno, bonboniéru a prezervatív, a dve slečny za mnou sa bavili o tom, ako sa dnes pre miláčika sexi oblečú, mala som chuť obsah môjho košíka (Vodku) skryť, aby do mňa nikto nemohol hodiť kameňom...

Každý rok, lepšie povedané každý Silvester (väčšinou ešte ráno, takže nie je to kvôli tekutému zohrievaču v tele), si vravíme, „toto budem," „ toto nebudem“... Je vtipné sledovať to z pozície „toto som,“ „toto nie som“..